Vysoké Tatry boli od počiatku vyhľadávané športovcami z celého sveta. Veď šport sa tu rozvíjal ruka v ruke spoločne s kúpeľ-níctvom. V zime boli obľúbené sánkovačky, lyžovačky i korčuľovanie a počas leta zas turistika, lezenie či beh. Dnes tomu nie je inak. V nádhernom tatranskom prostredí, na ktoré ľudské telo priaznivo reaguje takmer okamžite, je tréning či športový výkon to pravé pre zdravie, kondíciu i výsledky. Výnimočne čistý vzduch v spojení s aktívnym pohybom je hlavným účelom klimatoterapie. Vo vyššej nadmorskej výške (600 m n.m.) prichádza k pozitívnym zmenám, ktoré sa prejavujú zlepšením telesnej výkonnosti o jedno až tri percentá už po týždňovom pobyte.
Štrbské Pleso, hypoxická komora s benefitmi
Liečivé účinky tatranského prostredia prináša predovšetkým spojenie nadmorskej výšky, slnečných lúčov a lesa. Vo vyšších polohách sa v ľudskom organizme zvyšuje množstvo hemoglobínu a zmeny prináša aj dokonalo čistý vzduch. Vysoké Tatry sa totižto nachádzajú nad vrstvou dymovej a prachovej zóny. Všetky baktérie a alergény teda ostávajú v mestách, hlavne počas zimných teplotných inverzií. Tieto mesiace sa v vyšších polohách vyznačujú i vysokými hodnotami slnečného svitu a znásobená je tu aj intenzita ultrafialového žiarenia.
Športovci už po týždni v Tatrách dokážu evidovať zlepšenie svojej telesnej výkonnosti. Zaujímavým je i samotný pobyt a tréningy na Štrbskom Plese. V tejto najnavštevovanejšej lokalite regiónu sa nachádza podobný atmosférický tlak, ako v Alpách v nadmorskej výške 3000 m n.m. a preto tu často trénujú i svetové športové špičky. Tatranské hypoxické prostredie (menej kyslíka) je pritom v športe využívané dlhodobo, najmä vytrvalostnými športovcami. Nadmorská výška ovplyvňuje metabolizmus a okrem zvýšenia hemoglobínu v tele podporuje i rast červených krviniek, hustotu kapilár a obsah myoglobínu (proteín) vo svaloch. Pre vyššiu účinnosť na priaznivé športové výkony má opakovaný pobyt alebo striedanie činností v nižších a zároveň vyšších polohách. Vo Vysokých Tatrách teda hypoxické komory strieda rovnaký účinok, no s nádherným prostredím, výhľadmi na karpatské končiare i relax a oddych vo wellnessoch.
Športovci k Tatrám jednoducho patria
Matej Tóth, slovenský atlét a olympijsky víťaz 2016 tatranské prostredie veľmi dobre pozná. Dokonca tu absolvoval aj tréningy s nádejným atlétom Danielom Kováčom a prípravu na sústredenie v Alpách. Región Vysoké Tatry si obľúbila aj známa Nasťa Kuzminová, zlatá olympijská medajlistka. Okrem tréningov tu vyhľadáva relax a turistiku. Pre vrcholových športovcov je tu mnoho možností náročnosti tratí, ktoré budujú trpezlivosť i vytrvalosť zároveň. Počas letných mesiacov zas veslovanie priamo na hladine Štrbského plesa nahradí to vo fitness centrách s bonusom krásnych výhľadov.
Vysoké Tatry však vychovali aj veľa miestnych a úspešných športovcov, ktorý na svoju rodnú vlasť nedajú dopustiť. Adam Žampa zo Starého Smokovca vždy sníval o veľkých lyžiarskych pretekoch. Splnilo sa a Adam sa stal prvým Slovákom vo finále svetového pohára v lyžovaní. Olympionika a slovenského reprezentanta k športu odmalička viedli rodičia. Dodnes sa rád na bicykli vyvezie na Sliezsky dom či Chatu Plesnivec v Belianskych Tatrách. Vhodné tatranské podmienky formovali aj triatlonistku Alenu Sinay (Stevens), ktorá sa venuje tej najnáročnejšej disciplíne Ironman. Plávaniu (3,8 km), jazde na bicykli (180 km) a maratónu (42,2 km) profesionálna slovenská športovkyňa zasvätila celý svoj život. Rodáčku z Tatranskej Lomnice viedol k športu otec, československý reprezentant v zjazdovom lyžovaní. Spolu lyžovali, hrávali tenis, chodievali do hôr, plávali alebo behali tatranskými chodníčkami. Ďalej trénuje prevažne vo Vysokých Tatrách a rada si zabehá okolo Štrbského plesa, smerom na Jamské pleso. V zime sa zas venuje bežkovaniu a skialpinistickým túram do zasnežených hôr. Aj ďalšia Patícia Puklová podľahla bežkovaniu, no profesionálnejšie. Viacnásobná bežecká kráľovná Tatier za najväčší benefit považuje vysokú nadmorskú výšku, ktorá podnecuje lepší výkon. Za ďalšiu výhodu pokladá aj rôzne trasy a možnosti behu na rôznych povrchoch, ako napríklad skala, tráva, asfalt a pod.
Športovcov spod Tatier, ktorý si uvedomovali a uvedomujú prínos vysokohorského prostredia priamo za oknami je a bolo mnoho. Okrem spomínaných disciplín prevláda aj horolezectvo, sánkovanie, hokej a známych je aj niekoľko úspešných tatranských paraolympionikov, ktorí na horský čistý vzduch nedajú dopustiť.
Tatranská krajina vždy športom priala
Najvýznamnejším i najznámejším športovým podujatím, ktoré sa konalo vo Vysokých Tatrách boli určite Majstrovská sveta v severskom lyžovaní v roku 1970 na Štrbskom Plese. Počas príprav bolo postavených množstvo hotelov, parkovísk a bytových domov slúžiacich dodnes. Zrekonštruovala sa elektrická i ozubnicová železnica, lanovka na Hrebienok a celý športový areál so skokanskými mostíkmi, tribúnami pre divákov, bežeckým areálom či rozhodcovskou vežou. Dodnes sa tu konajú ďalšie významné športové podujatia, ako napríklad RedBull 400 – najťažší 400 metrov dlhý beh na Slovenku, Štrbské bežky – verejné preteky v behu na lyžiach, Krčmár skap – amatérske preteky s pochovávaním lyže ako symbol rozlúčky so zimou či Tatry Running Tour – etapové bežecké preteky.
Aj v ďalších tatranských lokalitách sa šport rozvíjal naplno. Vo Vyšných Hágoch sa kedysi hrávali Medzinárodné volejbalové turnaje o Pohár SNP, ktoré sa vysielali naživo v slovenskej televízií. Tatranská Polianka začínala ako jediné lyžiarske stredisko v Uhorsku a v Tatranskej Lomnici slúžila účelu najdlhšia sánkarská dráha Európy. Dnes sú tieto podujatia už len históriou, no športové vyžitie pretrváva stále. Lomnické futbalové turnaje či popradské hokejové zápasy je možné podporiť návštevou a k priamej športovej účasti pozýva najmodernejší plavecký bazén či kryocentrum (AquaCity), tenisové kryté kurty (Tatranská Lomnica), klziská, lyžiarske svahy i kilometrov dlhé bežkárske trasy. Nechýbajú ani adrenalínové športy ako kiting či jazda na snežných záprahoch.
